Selektívne umlčanie je úzkostná porucha, ktorá bráni deťom komunikovať v špecifických sociálnych prostrediach, napríklad v škole alebo na verejnosti. Napriek tomu sa deti môžu stále normálne rozprávať s príbuznými alebo priateľmi, keď nikto nedáva pozor alebo keď sú doma.
Selektívne umlčanie môže viesť k sociálnej úzkostnej poruche. Zistiť, či má dieťa túto chorobu, je však pre rodičov dosť náročné. Prosím, postupujte podľa aFamilyToday zdravie sa podľa nižšie pre lepšie pochopenie tejto situácie akcie.
Selektívne stíšenie
Selektívne umlčanie je úzkostná porucha, ktorá sa často prejavuje v detstve. Ak má vaše dieťa tento syndróm, zistíte, že vaše dieťa má problémy s komunikáciou v určitých sociálnych situáciách, napríklad v škole, keď sa zúčastňuje kurzov zručností... Deti však môžu žiť Buďte normálne a voľne sa rozprávajte, keď sú v parku alebo doma s rodina a priatelia. Selektívne umlčovanie môže mať negatívny dopad na život dieťaťa. Preto musíte tento syndróm včas odhaliť a liečiť u detí.
Bežné príznaky, keď majú deti selektívne ticho
Tu sú niektoré bežné znaky:
Deti sú „paralyzované“ zakaždým, keď sa ich cudzí ľudia pýtajú
Deti môžu v určitých situáciách hovoriť normálne, ale v iných odmietajú hovoriť.
Deti používajú gestá rúk alebo tváre, aby sa pýtali alebo hovorili veci, ktoré môžu povedať.
Tieto príznaky pretrvávali dlhšie ako 1 mesiac.
Deti sú príliš hanblivé .
Deti sa vždy cítia vystrašené alebo v rozpakoch, keď sú na preplnených miestach.
Deti majú negatívne správanie.
Správanie detí ovplyvňuje akademický výkon a sociálne problémy.
Deti sú izolované a rezervované.
Deti vždy potrebujú vašu pozornosť a vždy sa na vás neustále „lepia“.
Príčiny selektívneho ticha
Selektívne umlčanie je zriedkavá porucha a vyskytuje sa častejšie u detí ako u dospelých. Zvyčajne sa objaví, keď má dieťa päť rokov, ale zistí sa až vtedy, keď dieťa dosiahne školský vek. Tu sú niektoré bežné príčiny selektívneho stíšenia u malých detí:
1. Genetické faktory
Selektívne umlčanie u malých detí môže byť spôsobené genetickými faktormi. Asi 75 % detí s týmto syndrómom má rodiča s úzkostnou poruchou.
2. Vzhľadom na osobnosť
Príčinou selektívneho stíšenia u malých detí môže byť aj osobnosť. Stáva sa to vtedy, keď je dieťa príliš plaché, neustále sa bojí a chce sa izolovať od spoločnosti.
3. Faktory prostredia
Niekedy môže správanie a postoje rodičov určovať aj správanie dieťaťa. Preto, ak ste príliš ochranný alebo kontrolný, môže sa u vášho dieťaťa vyvinúť táto úzkostná porucha.
Diagnostikujte
Diagnóza a liečba selektívneho umlčania u malých detí je dôležitá, pretože ak sa nelieči, môže viesť k ďalším psychickým poruchám, nízkej sebaúcte a izolácii. Ak spozorujete u svojho dieťaťa niektorý z vyššie uvedených príznakov, ihneď ho vezmite k lekárovi. Lekár diagnostikuje, či má dieťa oneskorený vývin . Po vyšetrení vám lekár môže navrhnúť, aby ste dieťa zobrali k psychológovi. Psychológ dá dieťaťu test, ktorý určí, v ktorých situáciách bude dieťa používať slová a kedy nie. Okrem toho lekár zistí aj to, či dieťa nemá iné psychické problémy.
Časté problémy, keď majú deti selektívne ticho
Tu sú niektoré bežné problémy, ktorým deti čelia s týmto syndrómom:
Deti prejavujú plachosť a často pociťujú úzkosť.
Deti môžu mať nejaké jazykové poruchy .
Deti môžu čeliť sociálnej izolácii.
Deti môžu mať problém s nadväzovaním vzťahov.
Navyše, neschopnosť dieťaťa socializovať sa v určitých sociálnych prostrediach môže ovplyvniť jeho schopnosť učiť sa a iné mimoškolské aktivity v škole.
Okrem toho môže tento syndróm spôsobiť, že sa deti pri hre s kamarátmi cítia menej sebavedomo.
Liečba selektívneho stíšenia u malých detí
Tu sú niektoré liečby, ktoré môžete vyskúšať:
1. Behaviorálna terapia
Behaviorálna terapia je účinný spôsob liečby selektívneho umlčania. Táto liečba je založená na správaní a príčine úzkosti dieťaťa. Komunikačné schopnosti si deti precvičia najskôr v prostredí málo ľudí, potom postupne pribúdajú ľudia. Vaše dieťa tak bude menej nervózne a pohodlnejšie.
2. Terapia problémov sociálnej úzkosti
Táto metóda bude plánovaná tak, aby sa s dieťaťom zaobchádzalo individuálne. Deti, rodičia, učitelia a odborníci v danej oblasti budú spolupracovať s rôznymi technikami a používanými taktikami. Odborníci zistili, že miera úzkosti detí je v každej situácii iná. Preto bude liečba zahŕňať rôzne techniky, ako „poraziť“ úroveň úzkosti dieťaťa.
3. Kognitívno behaviorálna terapia
Kognitívno behaviorálny terapeut pomôže zmeniť správanie vášho dieťaťa. Profesionáli pomôžu deťom zbaviť sa negatívnych myšlienok a pocitov úzkosti. Vo všeobecnosti sa deti s týmto syndrómom často boja čeliť cudzím ľuďom a môžu byť „skamenené“ z určitých zvukov alebo hlasov. Cieľom tejto terapie je vybudovať sebadôveru, zdôrazniť pozitívne hodnoty a znížiť úzkosť.
4. Zvýšte sebavedomie detí
Deti s úzkostnými poruchami potrebujú podporu od rodiny a priateľov, aby bojovali s chorobou. Pár komplimentov dokáže zázraky. Ak je vaše dieťa napríklad dobré v hre na hudobný nástroj, nechajte ho predviesť svoj talent pred rodinou a priateľmi. Povzbudzujte deti, aby sa o svojich vášňach rozprávali s ľuďmi, s ktorými sa cítia dobre. Rozprávanie sa s ľuďmi o ich záľubách pomáha nielen budovať sebadôveru, ale pomáha deťom aj precvičovať si komunikačné zručnosti.
5. Zapojenie rodičov
Rodičia zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v liečbe svojho dieťaťa. Musíte mať trpezlivosť a empatiu. Ak vaše dieťa nechce rozprávať alebo reagovať, nenúťte ho do toho. Nátlak len vystavuje deti väčšej úzkosti a stresu. Porozprávajte sa s dieťaťom o jeho pocitoch, ako aj o obavách a obavách, ktoré prežíva.
6. Drogy
Na liečbu selektívneho umlčania môže byť dobrou voľbou kombinácia liekov a behaviorálnej terapie. Ak behaviorálna terapia nie je účinná pri zvládaní stresu, môžete svojmu dieťaťu pomôcť liekmi.
Rady pre rodičov detí so selektívnym tichom
Tu je niekoľko tipov na starostlivosť o dieťa so selektívnym umlčaním, ktoré by ste mali mať na pamäti:
Nikdy nenúťte dieťa rozprávať, ak sa necíti dobre.
Povedzte svojmu dieťaťu, že rozumiete tomu, čím prechádza. Povedzte svojmu dieťaťu, že aj vy sa niekedy bojíte alebo ste naštvaní. Povzbudzujte deti, aby sa rozprávali, kedykoľvek sa im to páči.
Uistite sa, že všetko je v poriadku, či už vaše dieťa vysvetľuje gestami alebo mimikou.
Ak vaše dieťa hovorí na verejnosti, nechváľte ho hneď, pretože ho to môže zmiasť. S tým počkajte, kým bude vaše dieťa doma.
Ak sa vaše dieťa cíti nepríjemne na rodinnom stretnutí alebo na večierkoch, neberte ho tam, kým sa nebude cítiť pohodlne.
Je dôležité, aby ste svojmu dieťaťu venovali lásku a starostlivosť. Buďte trpezliví a snažte sa dieťa uistiť, že všetko bude v poriadku.
Porozprávajte sa s rodinou a priateľmi o stave vášho dieťaťa, aby ste získali najlepšiu podporu.
Mali by ste vziať svoje dieťa k lekárovi hneď, ako spozorujete niektorý z vyššie uvedených príznakov. Včasná detekcia a liečba môžu pomôcť deťom viesť normálny život.