Peutz-Jeghersov syndróm (PJS) je dedičný stav, ktorý zvyšuje riziko polypóznych fibroidov v gastrointestinálnom trakte. Bez riadneho monitorovania sa u ľudí s PJS môže zvýšiť riziko rakoviny prsníka, hrubého čreva, pankreasu, žalúdka, semenníkov, vaječníkov, pľúc a krčka maternice až na 93 %.
Histiómy sú rasty normálneho tkaniva, ktoré proliferujú do benígneho nádoru. Pri PJS sa polypoidná apendicitída zvyčajne vyskytuje v tenkom a hrubom čreve a môže spôsobiť krvácanie alebo iné problémy, ako je obštrukcia čriev.
Ako sa prejavuje Peutz-Jeghersov syndróm?
Jedným z charakteristických znakov PJS, ktoré možno pozorovať u detí, je slizničná (slizničná) hyperpigmentácia, ktorá sa prejavuje ako oblasti hyperpigmentácie kože a úst. Tmavozelené alebo tmavohnedé pehy sú tiež bežné u ľudí s PJS, najmä okolo úst, pier, prstov na rukách a nohách. Pehy sa objavujú v ranom veku a vekom miznú, takže u dospelých s PJS, u ktorých je diagnostikovaná rakovina, sú často neviditeľné.
Ďalším prejavom Peutz-Jeghersovho syndrómu je rast polypov v gastrointestinálnom trakte, ktorý môže spôsobiť krvácanie a obštrukciu. Priemerný vek, kedy sa objavili tráviace symptómy, bol 10 rokov.
Ľudia s aspoň 2 z nasledujúcich charakteristík sú vystavení vysokému riziku PJS:
- V tenkom čreve boli prítomné aspoň 2 polypoidné polypoidné polypy Peutz-Jeghersovho typu.
- Charakteristické pehy na perách, ústach, rukách alebo nohách.
- Mať blízkeho člena rodiny s diagnózou PJS.
Subjekty s vyššie uvedenými charakteristikami by mali podstúpiť genetické testovanie, aby sa hľadali genetické mutácie v géne STK11.
Tmavozelené alebo svetlohnedé škvrny okolo úst a pier svedčia o PJS
Príčiny Peutz-Jeghersovho syndrómu
V súčasnosti vedci identifikovali mutácie v géne STK11 (známy aj ako gén LKB1) ako príčinu PJS. Okrem toho môžu existovať aj iné gény, ktoré spôsobujú Peutz-Jeghersov syndróm, ktoré neboli objavené. PJS zvyšuje riziko vzniku rakoviny a polypov a pravdepodobne sa v rodine prenáša z generácie na generáciu.
Normálne sú v bunke 2 kópie každého génu: 1 zdedená od matky a 1 zdedená od otca. Peutzov-Jeghersov syndróm je autozomálne dominantný. Každý prvostupňový príbuzný (otec alebo matka, dieťa alebo súrodenec) osoby s PJS má 50% pravdepodobnosť, že zdedí rovnakú mutáciu, ktorá spôsobuje ochorenie.
Vyskytli sa aj prípady Peutz-Jeghersovho syndrómu u niektorých jedincov bez rodinnej anamnézy symptómov alebo rakoviny, ako u osôb s inou PJS. Odhaduje sa, že asi 25 % prípadov PJS má novú mutáciu v géne STK11, ktorá nie je zdedená od rodičov. Osoba s novou mutáciou STK11 má 50% šancu, že túto mutáciu prenesie na svoje biologické dieťa.
Peutzov-Jeghersov syndróm je autozomálne dominantný
Ako sa diagnostikuje Peutz-Jeghersov syndróm?
Ľudia s príznakmi uvedenými vyššie by mali vykonať diagnostiku PJS na rýchlu liečbu. Títo ľudia môžu dostať genetické poradenstvo a potom krvné testy na hľadanie mutácií v géne STK11. Keď sa nájde mutácia génu STK11, PJS môžu byť diagnostikovaní aj ďalší členovia rodiny, ak sú testovaní a majú rovnakú génovú mutáciu.
Niektorí ľudia však môžu mať syndróm bez mutácie v géne STK11. Ľudia so známou alebo suspektnou PJS by mali mať pravidelné skríningy rakoviny.
Gastrointestinálna endoskopia
Gastroskopia , kolonoskopia atď. by sa mala začať vo veku 8 rokov. Ak sa zistia polypy, test by sa mal opakovať každé 2 až 3 roky. Ak vo veku 8 rokov nie sú viditeľné žiadne polypy, zopakujte testovanie vo veku 18 rokov a potom každé 2 až 3 roky.
Gastrointestinálna endoskopia sa má vykonať vo veku 8 rokov
MRI pankreasu
Ľudia vo veku 30 až 35 rokov by mali podstúpiť MRI pankreasu na skríning rakoviny pankreasu , alebo ak sa v rodinnej anamnéze rakovina pankreasu vyskytla, skríning by sa mal vykonať 10 rokov pred dosiahnutím veku osoby. Napríklad, ak má najmladší človek v rodine s rakovinou pankreasu 30 rokov, zvyšok rodiny by mal absolvovať magnetickú rezonanciu pankreasu pred dovŕšením 20. roku života.
Okrem toho by ženy s Peutz-Jeghersovým syndrómom mali byť vyšetrené na rakovinu mamografiou začínajúcou vo veku 20 rokov, každé 2-3 roky, potom každoročným mamografiou od veku 40 rokov a pravidelnými gynekologickými prehliadkami. U mužov s PJS môže pacient absolvovať ultrazvukové vyšetrenie semenníkov, aby zistil abnormality a včas liečil ochorenie.
Nositelia genetických mutácií, ktoré zvyšujú riziko dedičnej rakoviny u ich detí, ale stále môžete predchádzať riziku vzniku ochorenia v ďalšej generácii pomocou preembryo genetických diagnostických metód v kombinácii s IVF, čím eliminujete riziko vzniku nebezpečných nádorových ochorení u ich detí. deti.